Ak by niekedy existoval patrón Barcelony, určite by sa ním stal Antoni Gaudí. Zatiaľ čo väčšina ľudí pozná prácu tohto umelca obsahujúcu farebné mozaiky, prírodné prvky, samotný umelec ukrývajúci sa za surrealistickými budovami a parkom zostáva relatívne záhadný.
Poďme sa pozrieť na to, kto v skutočnosti bol Antoni Gaudí.
Narodil sa 25. júna 1852 v meste Reus a zomrel 10. júna 1926 ako 73 ročný.
Striktný vegetarián
Gaudí bol striktným vegetariánom, jeho motiváciou boli práva zvierat a podnecovanie zdravšieho spôsobu života v jeho ponímaní. Počas života ho trápilo viacero ochorení. Medzi tieto ochorenia patril aj reumatizmus, ktorý ho priviedol k vegetariánstvu. Tento druh diéty bol veľmi ospevovaný a čiastočne sa pripisoval doktorovi Kneippovi, nemeckému kňazovi, ktorý veril v prírodné lekárstvo a vodoliečbu. Gaudí odmietal akúkoľvek lekársku pomoc na vyliečenie svojho ochorenia. Namiesto toho žil len z listov hlávkového šalátu, ktoré pokvapkal olivovým olejom a orieškami. Bohužiaľ, toto nebol práve najrozumnejší spôsob ako pristupovať k zdravej strave, čo viedlo samozrejme k vážnejším ochoreniam.
Často bol mylne považovaný za žobráka, čo viedlo v konečnom dôsledku k jeho smrti
Mladý Gaudí bol štýlový mladý muž, obliekal sa do drahých oblekov a bol vždy vzorne upravený dokonca si potrpel aj na vždy upravené vlasy. Bohužiaľ ako plynul čas, tak sa aj Gaudí po rokoch zmenil. Séria problémov, ktorými si prešiel v živote od smrti milovaných až po ťažké ekonomické časy spôsobila to, že z Gaudího sa stal muž, ktorý sa len málokedy ukázal v meste, väčšinu času trávil doma a prestal sa starať aj o seba.
Jedného dňa počas pravidelnej prechádzky ho zachytila električka. Nebol mu poskytnutý dostatok zdravotnej starostlivosti až do nasledujúceho dňa, kedy ho kaplán zo Sagrada Família označil za slávneho architekta. Až potom o neho prejavili záujem. Medzitým však jeho nedostatočne ošetrené zranenia prerástli do takej miery, že o tri dni neskôr im podľahol. Naskytá sa otázka, prečo mu nik nepomohol a prečo ho tak dlho ignorovali? Ľudia mylne označili tohto chudobne odetého umelca za žobráka a ľudia sa mu vyhýbali.
Bol politicky aktívny a bojoval za katalánsku kultúru
Hovorilo sa, že katalánski muži sú veľmi hrdí. Gaudí, narodený a vychovávaný ako Katalánec bol silným podporovateľom katalánskej kultúry a veril v nezávislosť Katalánska. Tak silná bola jeho láska ku kultúre, že mu navrhli, aby vstúpil do sféry politiky, ale odmietol. Pre fanúšikov histórie, zmienka o katalánskej identite (vrátane štátu, jazyka a kultúry) sa objavila už v 8. storočí nášho letopočtu. Boj o katalánsku nezávislosť sa odohráva od 17. storočia a Gaudí sa tak ako jeho katalánski bratia príležitostne zapájal do protestov, ktoré vystupňovali do nepokojov – raz počas Kvetinových hier a druhýkrát počas Národného dňa Katalánska, kedy ho na pár dní aj uväznili.
Park Guell bol pôvodne plánovaný ako rezidenčný majetok v anglickom štýle
Vývojár Eusebi Güell sa rozhodol vytvoriť bytový rozvoj inšpirovaný anglickým záhradným mestským projektom populárnym začiatkom 20. storočia. Záhradné mestá plánované ako samostatné spoločenstvá, ktoré kombinovali obytný, poľnohospodársky a zelený priestor v jednom upratanom, prímestskom balíku. Gaudí navrhol pôdorys, rešpektujúc prírodnú krajinu ako aj systém zberu a skladovania vody, čím zabránil eróznym problémom spôsobeným stredomorskými zrážkami. Boli postavené dva modelové domy: jeden postavil architekt Juli Battlevel a druhý postavil Gaudího pomocník Fransesc Berenguer. Žiaľ, boli to jediné dva domy, ktoré postavili a neúspešný bytový projekt bol transformovaný do podoby krajiny zázrakov majstrom mozaiky Antoni Gaudím. Nakoniec sa Gaudí presťahoval do domu, ktorý navrhol jeho asistent. Tento dom je teraz Gaudího múzeum (Casa Museu Gaudí), ktoré je otvorené pre verejnosť.
Gaudí bol zlý študent na Barcelonskej škole architektúry
Ako môže byť človek, ktorý ledva prechádza v škole z ročníka do ročníka považovaný za génia? Riaditeľ Barcelonskej školy architektúry Eliess Rogent sa vyjadril o Gaudím takto: “Tento akademický titul sme dali buď bláznovi alebo géniovi, čas ukáže”. A čas aj ukázal 🙂
Salvador Dalí miloval Gaudího
Ako autor tvorby surrealistického priestoru, ktorý umožňuje návštevníkom vstúpiť do toho, čo sa zdá ako jeho najdivokejšie predstavy, má dnes Gaudí veľa fanúšikov. Jeden z jeho najväčších fanúšikov bol aj majster surrealistického myslenia Salvador Dalí. Dvaja katalánski muži rozhodne zdieľali jedinečný pohľad na svoje remeslo: obaja odmietali tradičné pravidlá realizmu a obaja sa zdali byť mimoriadne opatrní. Dalí povedal: “Tí, ktorí neochutnali jeho skvelú kreatívnu zlú chuť sú zradcami”. Hovoril o Sagrada Família a obdivoval jej “desivú krásu”.
Picasso neznášal Gaudího
Surrealisti a kubisti vidia realitu rôznymi spôsobmi v porovnaní s realistami a tradicionalistami. Na rozdiel od Dalího, Picasso nebol vôbec tak nadšený prácou surrealistického architekta. Dokonca poslal Gaudího aj jeho Sagrada Família do pekla.
Svoju kariéru začal navrhovaním stĺpov verejného osvetlenia
Pre milovníkov Barcelony nie je Plaça de Catalunya jediným námestím. Plaça Reial je otvorené námestie na La Rambla s množstvom reštaurácií, pouličnými muzikantmi a architektonicky navrhnutými stĺpmi verejného osvetlenia. Presne tieto ozdobné stĺpy verejného osvetlenia neboli navrhnuté nikým iným ako mladým Gaudím ako jeho prvá pracovná úloha po absolvovaní Barcelonskej školy architektúry. Neexistuje ulica ani námestie, ktoré nie je vyzdobené surrealistickým géniom.
Bol veľmi nábožensky založený a považuje sa za svätca
Jednou z tém Gaudího života je jeho silná viera v katolicizmus. Náboženské zobrazenie sa objavilo vo veľkej časti jeho práce ako napríklad betlehem na východnej fasáde Sagrada Família (a samozrejme aj celá samotná Sagrada Família). Takéto odovzdanie náboženstvu viedlo k tomu, že dostal pomenovanie “Boží architekt”, predpokladalo sa, že Gaudího zavŕšenie života malo byť jeho vyhlásenie za svätosť. V roku 1992 Asociácia pre blahorečenie Antoni Gaudího podala návrh na začatie procesu blahorečenia Gaudího za svätca.
